Bicykel

Fotografia môjho otca a jeho priateľov je z ich výletu okolo Slovenska. Bolo to niekedy okolo roku 1936. V našej rodine mal bicykel vždy pevné miesto. Otec mával včely v okolitých dolinách (väčšinou u horárov). Bicykel mu slúžil ako cestovný prostriedok. Niekedy mal včely vzdialené aj 30 km. Ja som mal až do dôchodku tiež bicykel ako úžitkový predmet.

Keď som nastúpil do dôchodku postavil som si cestný galuskový bicykel „na mieru“ čo do veľkosti aj vybavenia. Pred dvadsiatimi rokmi ešte nebolo na cestách toľko aut ako teraz. Mal som niekoľko trás so zmeranými vzdialenosťami, takže som si najazdené kilometre zrátaval. Boli to: okolo L.Mary, do Ružomberka (za Jožkom Rajeckým), do Kvačianskej doliny k mlynu , cez Kvačianskú dolinu hore na Huty a po nich zastávka na občrstvenie pri Holici a z Holice dolu serpentínami k L.Mare a domov. Ďalšia trasa viedla cez L.Hrádok a Pribilinu na Podbanské a prípadne až na Štrbské pleso a späť, na Čertovicu a späť. To boli trasy na galuskáč ako stvorené. Za sezónu som takto najazdil okolo 3000 km. Ako začínala hustnúť automobilová premávka, tak som viac smeroval na horské trasy. To som si ale kúpil bicykel do terénu. Po dvoch sezónach mi ho niekto ukradol z pred bytovky, keď použil hydraulické nožnice na prestrihnutie lanka zámku. Neostalo mi nič iné ako si kúpiť ďalší bicykel. Mal som šťastie, lebo v obchode na námestí zlacneli výborne vybaveného Authora z 500 na 300 eur. Mám ho doteraz a používam ho v meste a v blízkom okolí. Za posledné tri roky automobilová premávka tak zhustla, že ísť okolo L.Mary je životu nebezpečné. Musel som sa zamerať na trasy smerujúce do hôr.

Pobolievajúce ľavé koleno ma donútilo kúpiť si elektrobicykel. Používam len nižšie stupne keď idem do stúpania. Posledné dva roky jazdím prakticky len jedinú trasu ktorú mám ako tréningovú : Palúdzka – Hotel Mních a zpäť. Je to 22 km a absolvujem to obyčajne za 55 min. Cesta je tam opravená až po Mnich, je tam malá premávka osobných aut a stretnúť nákladné auto je úplne zriedkavé. Na tej elektrike mám po troch sezónach najazdených 8000 km. Ísť na Žiarskú chatu na bicykli v tejto dobe je tortúra. Po páde lavíny v hornej časti nasledovala niekoľkoročná urbárska ťažba v strednej časti, takže cesta je úplne zdevastovaná. Kde sú tie časy keď sme na Žiarskú chatu jazdili na „galuskáčoch“ !